Umelá inteligencia a koniec remesla?
Prečo sa nebojím, že mi AI zoberie prácu
Jednou z najcitlivejších tém súčasnosti v kreatívnom biznise je umelá inteligencia (AI). Či už fotíš, točíš videá alebo robíš dizajn, odvšadiaľ počúvaš, ako ti AI zoberie prácu, nahradí ťa a ako už teraz robí veci rýchlejšie a lacnejšie ako my ľudia. Keď sa ma kamaráti pýtajú, či sa nebojím, že kvôli AI prestanem natáčať, moja odpoveď je vždy rovnaká: Nie.
Túto prácu totiž milujem. Je to môj oddych a môj život. Aj keby celá platená časť môjho biznisu zajtra skončila, tú chuť tvoriť mi to nezoberie. Jednoducho zoberiem kameru a pôjdem natočiť obyčajnú kvetinu niekam na lúku. Ten proces – niečo vymyslieť, prísť na pľac, rozložiť techniku, pobiť sa s podmienkami a doniesť domov zábery – to je to, čo ma napĺňa. Ide o tú cestu.
Paradox „Game Changera“ a strata integrity
Nedávno svetom filmárov obletela kauza známeho youtubera, ktorý spravil nešťastné promo na AI generátor videí. Človek, ktorý 10 rokov budoval komunitu, učil ľudí storytelling, motivoval ich chytiť kameru, odísť od počítača a ísť niečo natočiť, zrazu lusknutím prsta otočí. Natočí teleshoppingové video o tom, ako ti generátor zmení život a ako vytvoríš hollywoodsky film stlačením tlačidla. A ešte ti podprahovo podsunie myšlienku, že ak nenaskočíš na tento AI vlak, zostaneš za opicami.
Toto je obrovský problém dnešnej doby. Rôzni „guru“ marketéri do teba tlačia pocit, že nestíhaš. Že všetci naokolo už robia dokonalé videá cez AI a ty sa zbytočne trápiš s reálnou kamerou. Chcú ťa presvedčiť, že proces je zbytočný, dôležitý je len ten nablýskaný (a často generický) výsledok.
Prečo AI nikdy nebude ako Canon 5D Mark II
V spomínanom videu bol tento AI generátor prirovnaný k príchodu Canonu 5D Mark II. Kto si tú dobu pamätá, vie, že tento foťák bol pre tvorcov skutočný zlom. Ale vieš, prečo naň máme také dobré spomienky? Pretože keď si s ním išiel niečo natočiť alebo odfotiť, musel si si to odmakať. Pamätám si svoju prvú fotku s lacnou plastovou päťdesiatkou – odfotil som obyčajný, všivavý konár. Dnes by som tú fotku nikam nedal, ale mám k nej citovú väzbu. Je za ňou spomienka a realita toho momentu.
Pri AI generovaní nič také neexistuje. Aj keby som na pľaci natočil zlé video, chcem, aby to bolo moje zlé video. Nie zlé video, ktoré mi bezducho vyhodil nejaký algoritmus poskladaný z ukradnutého duševného vlastníctva.
Fejková autenticita sa nedá predať
Je tu ešte jedna obrovská irónia. Tí istí marketéri, ktorí firmám radia, že ich produkt musí byť jedinečný, autentický a musí mať vlastný príbeh, aby si obhájili cenu, chcú zrazu tento vizuálny obsah generovať umelo. Lenže vygenerovaný vizuál nie je autentický. Je to len priemer toho, čo už algoritmus niekde videl a vyhodnotil ako „páčivé“.
Čím viac budeme vidieť týchto dokonalých, umelých a HDR presýtených výstupov, tým rýchlejšie sa ich ľudia prežerú. Začne obrovský dopyt po niečom prirodzenom, s reálnymi chybami, ale skutočnou emóciou.
Nehovorím, že AI je zlé. Sám ho s radosťou používam na preklad textov alebo na čistenie ruchov zo zvuku v DaVinci Resolve. Na technickú „špinavú“ prácu je to geniálny nástroj. Ale generovať samotné klientske obrazy od nuly? Ak chcem, aby ma klienti brali vážne a platili mi ako profíkovi, musím im doručiť reálnu a unikátnu hodnotu.
Umelá inteligencia tu je a bude, ale zatiaľ čo ona dokáže vygenerovať obrázok, nedokáže vygenerovať ten zápal a vášeň pre remeslo. A to je presne to, prečo tvoja práca nestratí na hodnote.
