Ako nafotiť portrét, ktorý má výraz a atmosféru – aj keď nie si v štúdiu
Nie je umenie postaviť modelku pred bielu stenu, nastaviť svetlá, vyretušovať všetko, čo sa ti nepáči, a spraviť „technicky dokonalý“ záber.
To, čo však odlišuje fotku, ktorá niečo hovorí, od tej, ktorá len dobre vyzerá, je emócia. Výraz. Atmosféra.
A tú často nájdeš skôr v prirodzenom svetle, než v sterilnom štúdiu.
Nie preto, že by štúdio bolo zlé. Ale preto, že keď sa naučíš čítať svetlo, využívať priestor a pracovať s človekom pred objektívom v reálnom prostredí, dokážeš vytvoriť portréty, ktoré majú hĺbku.
Svetlo nie je „zdarma“ len preto, že svieti slnko
Jedna z najväčších chýb, ktoré robia aj pokročilí fotografi: berú prirodzené svetlo ako samozrejmosť.
Buď to „nejako“ svieti, alebo nesvieti – a teda sa to buď dá, alebo nedá nafotiť.
Lenže svetlo má tvrdosť, smer, teplotu, štruktúru. V mestskom parku môžeš mať počas 10 minút tri úplne rozdielne svetelné situácie, len tým, že sa modelka posunie o meter.
Najlepšia rada, ktorú ti viem dať?
Začni sa učiť čítať svetlo na iných fotkách.
Vezmi si portréty, ktoré sa ti páčia. Ale aj tie, ktoré sa ti nepáčia.
A skús si položiť otázky:
– Odkiaľ dopadá svetlo?
– Je mäkké alebo tvrdé?
– Aké tiene to vytvára?
– Zodpovedá to výrazu a nálade človeka?
Keď pochopíš, prečo na jednej fotke vyzerá tvár jemne a na druhej ostro, prečo niekde máš v očiach iskru a inde nie, začneš svetlo vnímať úplne inak. A zrazu ho budeš hľadať. Nie sa mu len prispôsobovať.
Nejde o to, koľko svetla máš, ale kam ho dáš
Jasné, ideálne je „zlatá hodinka“. Ale realita je taká, že väčšinou fotíš vtedy, keď máš čas ty aj klient – nie keď je ideálne svetlo.
A vtedy prichádza na rad čítanie priestoru. Nie každé miesto má ideálne pozadie. Ale každé miesto má svoj svetelný potenciál.
Hľadaj:
-
tienisté miesta s otvoreným nebom (mäkké, rozptýlené svetlo)
-
bielu stenu alebo asfalt, ktorý ti funguje ako odrazka
-
stromy alebo oblaky ako prirodzený difúzor
A hlavne: nepostav modelku tam, kde „je miesto“.
Postav ju tam, kde svetlo robí niečo zaujímavé.
Aj ošarpaná ulica môže byť magická, keď sa svetlo láme cez budovy a vytvára štruktúru tieňov.
Výraz, ktorý cítiš – nie len póza pre kameru
Ak chceš portrét s atmosférou, nemôžeš len stlačiť spúšť.
Musíš byť aj pozorovateľ, psychológ a režisér zároveň.
Na fotení často prvých 10 – 15 minút vôbec nefotím. Len sa rozprávame. Sledujem výraz, mimiku, čo modelke prirodzene ide.
Nechcem umelý úsmev. Nechcem „lebo sa to tak robí“.
Chcem výraz, ktorý je autentický. A ten nikdy nepríde na povel.
A hlavne – najlepšie zábery často vzniknú v prestávkach. V momentoch, keď modelka nečaká, že ju fotíš.
Vtedy sa odhalí. Vtedy vznikne to „niečo“, čo hľadáš.
Ovládaj techniku, ale nenechaj sa ňou spútať
Môj základ pri fotení portrétu v prirodzenom svetle je veľmi jednoduchý:
-
85 mm alebo 50 mm objektív
-
clona medzi f/1.8 a f/4 (podľa svetla a štýlu)
-
čas okolo 1/200 s a vyššie
-
ISO podľa potreby – radšej vyššie ISO ako rozmazaný záber
Nehrám sa na „manuál je povinnosť“. Ak viem, že mi pri prioritnej clone foťák vyrieši čas, nechám ho.
Viem, čo chcem, a vyberám si režim, ktorý mi to umožní najrýchlejšie a najpohodlnejšie.
To, čo ovplyvňuje kvalitu záberu oveľa viac než nastavenia, je svetlo a emócia.
Môžem mať akokoľvek drahý foťák – ak mám zlý moment v zlom svetle, je to len dobrá technická fotka zlej scény.
Naopak – ak mám dobré svetlo a výborný výraz, je úplne jedno, čím to fotím.
Vždy fotím to, čo chce klient – ale vždy si niečo odnesiem aj ja
Ak fotím pre klienta, je jasné, že pracujem podľa storyboardu a dohody.
Klient platí za výstup, nie za môj umelecký pocit.
Ale aj napriek tomu sa snažím nájsť si priestor na svoje zábery.
5 – 10 minút počas fotenia, kde si vyskúšam niečo, čo cítim ja. Iný uhol, iný výraz, inú náladu.
Niekedy to klient ani nepoužije. Niekedy je to práve to, čo si vyberie ako najlepšie.
Ale hlavne – tieto fotky sú pre mňa. Aby som sa nezacyklil, aby som sa rozvíjal, aby som nezabudol, že som fotograf.
Chceš sa to naučiť na reálnych príkladoch, vlastným tempom?
Ak cítiš, že sa chceš zlepšiť v portréte a prirodzenom svetle, ale nechceš strácať čas hľadaním návodov na YouTube,
fotografický online kurz „Portrét v prirodzenom svetle“ je pre teba pripravený online – môžeš ho sledovať vlastným tempom, vtedy keď ti to vyhovuje, a opakovane sa k nemu vracať.
Nie je to teoretický kurz fotografovania o tom, čo je clona a ISO.
Je to praktický návod na to, ako pracovať so svetlom v exteriéri, ako viesť modelku a ako zachytiť emóciu.
Čo sa naučíš:
-
vidieť svetlo tam, kde si ho predtým prehliadal
-
nasvietiť portrét aj v ťažkých podmienkach
- upraviť si svetlo pomocou odrazky
A hlavne – fotiť vedome. Nie len „na náhodu“.
Portrét nie je o foťáku. Je o vnímaní.
Ak si chceš odniesť jednu vec, tak túto:
Nezáleží na tom, aký foťák máš. Ale ako rozmýšľaš, kým ho vezmeš do ruky.
Vnímaj svetlo. Počúvaj človeka. Neponáhľaj sa.
A ak si vytvoríš priestor pre tú jednu správnu fotku, zistíš, že ti netreba 100 záberov.
Stačí jeden, ktorý má dušu.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.