Ako prejsť z fotenia na video tvorbu, keď si fotograf
Fotíš už nejaký ten rok, cítiš sa za foťákom isto, svetlo máš v oku a vieš, ako vystavať dobrý záber. A zrazu ti napadne: čo tak video? Možno od klienta, možno z vlastnej hlavy. Ale tá myšlienka tam je. Veď ten foťák, čo máš, to vlastne aj natáča. Tak prečo to nevyužiť?
Presne v tomto bode som bol aj ja a ďalších mnoho fotografov. Tento postup a diverzifikácia je celkom prirodzená.
Video nie je len pohyblivá fotografia
Znie to ako klišé, ale je to úplne kľúčové. Fotenie a video majú síce rovnaký základ – svetlo, kompozíciu, expozíciu – ale tam sa podobnosť končí.
Vo videu už neriešiš jeden záber. Riešiš sled obrazov, ktoré musia mať zmysel, plynúť a rozprávať príbeh. A predovšetkým – nadväzovať na seba. Je rozdiel vymazať jednu fotografiu ako prestrihávať celé video.
Tam, kde si vo fotke hľadal moment, vo videu hľadáš súvislosť. Nie „čo je teraz“, ale „čo bolo predtým“ a „čo bude potom“. Video je rytmus, dynamika, čas, celok a detail.
To, čo vieš ako fotograf, ti pomôže – ale len na začiatok
Ako fotograf máš obrovskú výhodu – chápeš svetlu, expozícii, kompozícii. Vieš pracovať so scénou, vnímaš pozadie, farby, náladu. Bokeh, hĺbka ostrosti… dokonca aj tie objektívy na to máš. Toto všetko ti dáva náskok. Ale len v prvých krokoch.
Potom príde zistenie, že:
-
svetlo sa vo videu musí držať konzistentne. Neriešiš bod, ale pohyb.
-
postprodukcia nevyčaruje zlé zábery (zabudni na „hodím LUTku a vybavené“),
-
a že nie všetko vieš opraviť ako vo formáte RAW.
FPS a expozičný čas – víta ťa shutter speed rule
Prvá facka príde pri nastavení foťáku. Už to nie je o tom, že si nastavíš 1/2000s, aby si zamrazil pohyb. Pri videu musíš dodržať tzv. shutter speed rule – teda expozičný čas má byť dvojnásobok framerate.
Nahrávaš v 25fps? Čas uzávierky má byť 1/50s. Ak to nedodržíš, bude video pôsobiť neprirodzene – buď trhané, alebo rozmazané.
A keďže máš zrazu dlhší čas, potrebuješ ND filter. Bez neho sa cez deň nedá natáčať vonku – budeš mať preexponované video, aj keď máš clonu zatiahnutú naplno. ND filter ti vlastne robí tienidlo pre objektív.
Dobrá správa je, že keď si ako kameraman začiatočník zvykneš na Variabilné ND filtre, tak si ich obľúbiš aj ako fotograf.
White balance musíš trafiť hneď
Ako fotograf vieš, že RAW zachráni všetko. No pri videu to tak nie je. Väčšina videa sa nahráva do komprimovaného formátu (napr. 8 alebo 10-bit), a tam už veľa priestoru na úpravu nie je.
Preto white balance musíš nastaviť manuálne – a správne – hneď pri natáčaní. Automatika často kolíše, čo je pri strihu nočná mora. Prirovnal by som to k tomu, ako keď ti foťák každú fotku trochu inak farebne upraví – ale tu máš záber, ktorý sa má napojiť na predchádzajúci.
Ak ho netrafíš, budeš to upravovať frame po frame a aj tak to nikdy nebude ono.
Pohyb mení svetlo – nemôžeš svietiť ako na fotke
Na fotení vieš svietiť presne. Model/ka stojí, ty máš všetko nastavené a zafixované. Vo videu to nefunguje. Stačí, že sa človek pohne o 20 cm a svetlo ti „ujde“. A keď sa to stane počas záberu – je to problém.
Svetlo vo videu musí byť:
- širšie (aby pokrylo pohyb),
- jemnejšie (tvrdé tiene sú problém pri pohybe),
- a hlavne stabilné.
Tam, kde pri fotke svietiš presne, pri videu svietiš prirodzene. A tvrdé tiene, ktoré na fotke môžu byť cool, vo videu pôsobia rušivo alebo chaoticky.
Stabilizácia ti pomôže, ale nezachráni všetko
Áno, stabilizované objektívy a IBIS v tele sú super. Ale ak sa pohybuješ viac, zistíš, že potrebuješ gimbal alebo aspoň kvalitný statív s fluid hlavou.
Každý pohyb vo videu je vidieť. A veľmi rýchlo pôsobí neprofesionálne, ak sa trasie obraz.
Preto vždy plánuj:
- statív – keď ide o statický záber,
- slider – keď chceš plynulý pohyb,
- gimbal – ak ideš chodiť s kamerou.
Môžeš točiť aj z ruky. Ale ver mi – chce to veľa tréningu, odhodlania a pokazených roztrasených záberov.
Zvuk – vec, ktorú fotografi vôbec neriešia
Ak niečo úplne odignoruješ na začiatku, bude to práve zvuk. A to je chyba. Video bez dobrého zvuku je nepoužiteľné. Aj keď je obraz krásny, divák ti to neodpustí.
Hodiť podmazovku je podobné ako „nalepiť LUTku“. Skôr to iba pokazí.
Tu je základ:
- externý mikrofón – nikdy nenahrávaj len z foťáku,
- klopový mikrofón – ideálny na rozhovory,
- základný rekordér – ak to myslíš vážne.
Zvuk treba testovať, počúvať a hlavne nahrávať zvlášť – niekedy ti to zachráni celú scénu. A aj najlepšia LUT nevyrieši to, že klient nebude počuť, čo hovorí človek na zábere.
Manuálne ostrenie alebo spoľahlivý autofokus?
Foťáky dnes majú parádne ostrenie. Ale video je iná hra. Ak ostríš automaticky, môže sa stať, že foťák „naháňa“ oko v zábere. A to je rušivé.
Preto:
- nastav si Single point AF (žiadne tracking, žiadne full-area),
- testuj manuálne ostrenie, keď to ide,
- plánuj záber tak, aby ostrenie nebolo kritické (napr. statický záber, jednoduchá scéna).
Storytelling a strih – tu sa rodí emócia
Video je o pocite. O tom, čo v človeku zanechá. A túto emóciu tvoríš v príprave a v strihu. To je najväčší rozdiel oproti fotke. Fotka je okamih. Video je cesta.
Musíš myslieť dopredu:
- Ako začína scéna?
- Kde sa končí?
- Na čo nadväzuje?
- Aká hudba to podrží?
Strih potom nie je len „spojiť zábery“, ale vytvoriť rytmus. A ten sa učí – robením, pozorovaním a testovaním.
A nezabudni – to treba nastríhať do správnej hudby. A jej hľadanie je najväčšie utrpenie, pretože ju budeš počúvať tak 500-krát, kým to dostriháš.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.