Ako sa starať o fotografickú techniku – 2. časť
Stojany, softboxy a tie „nenápadné“ časti výbavy, ktoré často odídu ako prvé
Fotoaparáty, objektívy a svetlá si fotograf väčšinou stráži.
Čistí ich, prenáša v polstrovaných kufroch, zamyká do skríň, dáva pozor na vlhkosť.
Ale existuje časť výbavy, ktorú podceňuje skoro každý: štúdiové stojany, softboxy, dáždniky, difúzie, statívy a modifikátory.
A pritom práve tieto veci rozhodujú o tom, či svetlo stojí stabilne, či softbox svieti rovnomerne a či na klienta nespadne 3-kilové svetlo v strede firemného portrétneho fotenia.
Tieto doplnky síce nepatria medzi „techniku“, ale sú to presne tie prvky, ktoré zlyhajú ako prvé, ak sa o ne nestaráš správne.
Štúdiové stojany držia celú scénu. Preto nesmú robiť drámu.
Stojan na svetlo je niečo, o čom začiatočník vôbec nepremýšľa.
„Veď je to len kovová tyč.“
Lenže stojan je tá vec, ktorá drží svetlo. A svetlo je tá vec, ktorá drží celý portrét.
Tu sa končí romantika.
Lacné stojany sa rozhegajú, začnú sa krížiť, zámky prestanú držať a viete, čo je najhoršie?
Keď stojan ide k zemi, svetlo pôjde s ním.
Svetlo za stovky eur. Modifikátor za stovky eur. A hlavne — niekde pred tebou stojí klient.
Preto stojany držím v kancelárii, v stabilnej teplote, vždy:
• opreté,
• zložené,
• a nie v stave, kde sú zatvorené úplne nadoraz, aby dlhodobo netrpeli pánty a zámky.
Je to detail, ktorý rozhoduje o tom, či ti stojan vydrží tri roky alebo desať.
Softboxy sú látka. A látka je biologický materiál.
Softbox je v princípe len kombinácia kovových tyčí, látky a difúzora.
A tu prichádza problém:
• látka drží vlhkosť,
• vlhkosť drží pleseň,
• pleseň drží koniec softboxu.
Keď som začínal, mal som lacný softbox, ktorý som nechával po fotení v batohu, úplne zavretý. Po dvoch mesiacoch začal zapáchať. Po troch mesiacoch som v rohoch našiel malé biele body. Po štyroch bol softbox na vyhodenie.
Dnes už to robím úplne inak:
Softboxy držím v kancelárii, rozložené alebo minimálne pootvorené.
Nie preto, že by potrebovali dýchať, ale preto, že nesmú „zavrieť vlhkosť vo vnútri“.
Najhoršie, čo môžeš urobiť, je zložiť softbox hneď po fotení v exteriéri, kde bolo vlhko. Textília to uzamkne v sebe, a keď to dáš do skrine, plesniam dávaš VIP apartmán.
Stojany a softboxy v aute? Iba krátkodobo.
Elektronika v aute nikdy. Ale stojany a softboxy — to už je iná kategória.
Stojany sú kov. Softboxy sú látka. Obe tieto veci zvládnu krátkodobé teplotné výkyvy.
Ak mám dva dni back-to-back produkcie, nechávam:
• stojany v kufri,
• softboxy tam tiež, ALE nie zatvorené v igelitovom obale.
Jednu, maximálne dve noci to zvládnu bez problémov. Dlhšie to však neriskujem.
Nielen kvôli teplote, ale aj kvôli tomu, že látka dlhodobo absorbuje vlhkosť z kufra auta.
Prenášanie modifikátorov: „radšej viac v aute, ako menej na fotení“
Na lokácii sa vždy môže stať niečo, s čím nerátam:
• stena má inú farbu,
• miestnosť má príliš nízky strop,
• svetlo sa odráža tam, kde nemá,
• klient chce fotku pri okne, kde pôvodný plán nefunguje.
Preto do auta balím vždy viacej modifikátorov. Nie preto, že to budem používať, ale preto, že nechcem, aby ma obmedzilo prostredie.
Radšej niesť o 5 kg viac, ako stratit 30 minút a klientovú trpezlivosť.
Prenosný chaos je najväčší nepriateľ fotografie
Techniku dokážeš uložiť bezpečne doma. Tam má pokoj, stabilnú teplotu, suché prostredie a nič ju neohrozuje. Ale v momente, keď vychádzaš z kancelárie, začína najrizikovejšia etapa jej života.
A pritom je to paradox: Techniku viac prenášaš, než s ňou fotíš.
Nosíš ju do auta, z auta, po schodoch, cez haly, na pódiá, do kancelárií, po lesoch aj uliciach.
A presne tam vzniká 90 % všetkých poškodení — nie pri fotení, ale pri presune.
Prenosný chaos je najväčší nepriateľ fotografie
Začiatočníci robia jednu spoločnú chybu: nahádžu stojany do auta, svetlá do batohu, káble do vrecka v rýchlosti, softboxy niekde pomedzi.
Výsledok?
• opotrebované spoje,
• polámané tyčky v softboxoch,
• ohnuté kovové prstence,
• stratené šróby,
• zničené difúzory.
Ja mám jednoduché pravidlo: Každá vec má svoj domov, stojany spolu, softboxy spolu, svetlá spolu,
káble spolu.
To nie je OCD. To je profesionálny workflow.
Keď prídeš ku klientovi, nechceš pôsobiť ako človek, ktorý si doma práve otvoril nový set z FOMEI. Chceš pôsobiť ako človek, ktorý vie, čo robí — aj keď má plné auto techniky.
Starostlivosť o stojany a softboxy je tichý základ kvalitného svetla
Môžeš mať objektív za 3 000 eur,
svetlo za 2 000 eur,
fotoaparát za 4 000 eur…
…ale ak ti to drží stojan za 19,90 € z Aliexpressu,
celý set je len tak spoľahlivý, ako jeho najslabší článok.
A to je filozofia, ktorú fotografa naučí až prax – nie recenzie na webe.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.