Ako rozmýšľať nad technikou ako fotograf, nie ako zberateľ
Technika je jedna z prvých vecí, ktorá človeka na fotografii začne fascinovať. Nové fotoaparáty, objektívy, svetlá, príslušenstvo. Stačí pár minút na Instagrame alebo YouTube a veľmi rýchlo máš pocit, že presne vieš, čo potrebuješ kúpiť ako ďalšie.
Vidíš niekoho používať nový objektív, nový softbox alebo nejaký zaujímavý doplnok. Vyzerá to dobre. Výsledok je pekný. A niekde v hlave sa objaví myšlienka, že možno práve toto je vec, ktorá by posunula aj tvoju fotografiu.
Úprimne – nie som v tomto výnimka. Aj dnes sa mi stane, že vidím niečo zaujímavé a prvá reakcia je veľmi rýchla: kde sa to dá kúpiť a koľko to stojí.
Rozdiel je len v tom, že dnes už viem, že ten prvý impulz väčšinou nemá nič spoločné s tým, čo skutočne potrebujem.
Keď kupuješ pre pocit, nie pre potrebu
Keď som začínal, bolo to ešte výraznejšie. Technika ma fascinovala a mal som pocit, že ak chcem robiť lepšie fotografie, potrebujem viac vecí. Ďalší objektív. Ďalšie svetlo. Ďalší doplnok, ktorý som videl niekde na internete.
Veľká časť tých nákupov nebola veľmi premyslená. Kupoval som veci, ktoré som v skutočnosti nepotreboval. A často som kupoval aj lacné riešenia z Číny, pretože sa zdali ako dobrý kompromis.
Realita bola taká, že niektoré z nich som použil raz alebo dvakrát. Niektoré sa rozpadli pomerne rýchlo. A niektoré dodnes ležia niekde v skrini.
Dnes už viem, že najdrahšia technika nie je tá, ktorá stojí veľa. Najdrahšia je tá, ktorú nepoužívaš.
Ani profesionál nie je výnimka
Možno by sa mohlo zdať, že keď sa fotografiou živíš, je to trochu iné. Že techniku dokážeš vždy nejako využiť.
Do určitej miery je to pravda. Ak robíš komerčné zákazky, veľa vecí sa dá teoreticky zapojiť do práce. Dá sa nájsť projekt, kde sa nová technika hodí, alebo situácia, kde ju vieš otestovať.
Ale realita je často jednoduchšia. Aj pri profesionálnej práci sa stáva, že niečo kúpiš, pretože si myslíš, že to bude dobrý nástroj – a nakoniec to použiješ len párkrát.
Možno na testovanie. Možno na jednu zákazku. A potom to zostane ležať.
Rozdiel medzi „viem to využiť“ a „využívam to pravidelne“ je obrovský.
Zberateľ vs. fotograf
Postupne som si začal uvedomovať, že existujú dva veľmi odlišné spôsoby, ako môže človek rozmýšľať o technike.
Zberateľ sa sústredí na veci. Sleduje novinky, porovnáva parametre, rieši najnovšie modely a hľadá limity techniky. Technika sa stáva cieľom sama o sebe.
Fotograf rozmýšľa trochu inak. Zaujíma ho výsledok. Svetlo. Kompozícia. Atmosféra. To, či fotografia funguje pre klienta alebo diváka.
Technika je v tomto prípade len nástroj.
Zberateľ buduje poličku. Fotograf buduje skúsenosť.
Prenájom ako filter reality
Jedna z vecí, ktorá mi časom veľmi pomohla zmeniť pohľad na techniku, je prenájom fototechniky.
Dnes sa snažím kupovať iba techniku, ktorú používam pravidelne. Ideálne aspoň niekoľkokrát do mesiaca. Veci, ktoré sú súčasťou môjho bežného workflow a viem, že ich budem potrebovať znova a znova.
Ak ide o niečo, čo by som využil možno párkrát do roka, oveľa väčší zmysel dáva požičovňa.
Keď ma zaujme nový objektív, svetlo alebo modifikátor, často si ho najskôr prenajmem. Otestujem ho v reálnej situácii, pri skutočnom fotení. Zistím, či mi rieši problém, ktorý mám.
A až potom sa rozhodujem, či má zmysel ho vlastniť.
Tých dvadsať alebo päťdesiat eur za požičovňu mi už veľakrát ušetrilo stovky alebo tisíce eur. Najmä v prípadoch, keď som zistil, že vec, ktorá vyzerala na internete fantasticky, pre mňa v praxi vlastne nemá veľký význam.
Prenájom nie je znak slabosti. Je to znak rozumu.
Menej techniky, viac sústredenia
Zaujímavé je, že čím menej techniky človek reálne používa, tým viac sa začne sústrediť na samotnú fotografiu.
Keď máš doma všetko možné, často začneš riešiť otázku: ktorý objektív by som mal použiť, ktoré svetlo by bolo lepšie, ktorý modifikátor by mohol fungovať.
Keď máš vecí menej, začneš rozmýšľať inak. Ako pracovať so svetlom, ktoré máš. Ako postaviť scénu. Ako sa pohnúť v priestore, aby fotografia fungovala.
Obmedzenie často paradoxne podporuje kreativitu.
Skôr ako kúpiš ďalšiu vec
Dnes sa snažím rozmýšľať nad technikou jednoduchšie než kedysi. Nie podľa toho, čo vyzerá dobre alebo čo je nové, ale podľa toho, či mi to reálne pomôže v práci.
Ak niečo používam pravidelne, má zmysel to vlastniť. Ak je to nástroj, ktorý mi zjednoduší workflow alebo zlepší spoľahlivosť práce, investícia sa vráti.
Ak je to však vec, ktorá ma len zaujala na pár minút pri sledovaní videa alebo reels na Instagrame, je veľmi pravdepodobné, že ju v skutočnosti nepotrebujem.
Technika ťa neposunie dopredu sama o sebe. Posunie ťa až to, čo s ňou dokážeš vytvoriť.
A na to väčšinou potrebuješ menej vecí, než si myslíš.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.