Ako sa fotograf prestane báť strihať video
Reálny pohľad na základy strihu videa pre aftermovie
Keď som začínal s videom, mal som pocit, že najťažšie bude samotné natáčanie. Veď predsa svetlo, kompozíciu, clonu aj ISO poznám. Fotím roky. Čo nové by ma tam mohlo zaskočiť? Veď kamera je vlastne ten istý foťák, akurát sa hýbe.
A potom prišlo prvé sťahovanie natočených záberov do počítača. Otvoril som softvér, otvoril som „timeline“. A seklo ma. Pretože tu sa zrazu mení hra. Tu už nerozhoduje len ten najlepší záber. Tu nerozhoduje jeden moment. Tu ide o celý sled udalostí, o rytmus, o pocit z pohybu a hlavne o to, ako tie zábery k sebe sedia.
A hlavne: video ti nepovie, ktorý záber tam máš dať. Ten výber musíš spraviť ty.
Tu vzniká tá panika, ktorú zažil asi každý fotograf, keď prechádza do strihu videa.
Strih nie je výber tej najlepšej fotky. Je to skladanie deja.
Pri fotení máš scénu pred sebou. Nájdeš správny moment, cvakneš a máš. Potom vyberáš tú najlepšiu fotku – či už pre klienta, pre seba, na web, na Instagram. Strih videa ale nie je o tom, že pozbieraš „najlepšie klipy“ a dáš ich za seba. Video musí plynúť. Musí vytvoriť príbeh, emóciu. Každý záber nadväzuje na ten predchádzajúci.
Keď som začínal strihať svoje prvé aftermovie, robil som klasickú chybu: dal som tam všetky „pekné zábery“. Ale v konečnom dôsledku to bola len koláž pekných scén bez súvisu. Niečo mi tam nehralo. Trhalo to. Nedržalo to pokope.
Až keď som si uvedomil, že musím myslieť na príbeh a rytmus, začalo to celé dávať zmysel. Video je totiž rytmus. Nie v tom zmysle, že musí byť nastrihané do hudby (hoci to často veľmi pomôže), ale v tom, že divák ho vníma ako plynúci celok. Ak niečo pôsobí rušivo, hneď si to všimne.
Triedenie záberov, najväčšia nuda, ale najväčšia výhra
Predtým, než vôbec zapnem program na strih videa, robím si triedenie záberov. Tento krok si mnohí začiatočníci podcenia. Stiahnu všetko do timeline a začnú sa v tom prehrabávať. To je zaručený recept na frustráciu.
Ja si zábery rozdelím hneď na začiatku:
- použiteľné
- možno použiteľné
- určite nie
A hlavne si hneď vyradím duplicity. Ak mám 5 rovnakých záberov zo švenku na dav tancujúcich ľudí, nechám si jeden. Zvyšok zbytočne zamorí hlavu.
Táto predpríprava mi potom neuveriteľne zrýchli samotný strih. Nemám v timeline 500 klipov, ale povedzme 60–70. A vtedy už vidíš dej.
Postupovať môžeš podobne ako pri triední fotografií. Buď ich farebne označuješ, alebo manuálne presúvaš do priečinkov.
Program na strih videa – prvý moment paniky, potom zamilovanie
Priznám sa, keď som prvýkrát otvoril DaVinci Resolve, zostal som zaskočený. Kopec tlačidiel, farebné panely, node systémy… vyzeralo to, akoby som otvoril ovládací pult nejakej vesmírnej stanice. Aj keď Michal je veľkým zástancom práce v progame DaVinci Resolve, v čase keď som zacínal strihať video ešte neexistoval jeho rozsiahli kurz na strih videa v programe DaVinci Resolve. A tak ako Adobe user mi bol prirodzene bližsí Premie Pro.
Dnes už viem, že program na úpravu videa nie je tak dôležitý ako to knowhow. Ako strihať, čo robia farby a ako hľadať hudbu. Aj keď ja používam na strih videa Premiere Pro a Michal DaVinci Resolve, veľa krát mi dokáže jeho nasmerovanie pomôcť. Tá logika strihu je vždy identická.
Hudba je najväčší kamarát aj najväčší nepriateľ
Ak je niečo, čo najviac ovplyvňuje dynamiku aftermovie, je to hudba. Hudbu si vyber ešte pred samotným strihom. Nechoď do strihu bez predstavy hudby.
Mne osobne sa najviac osvedčilo, najprv vybrať hudbu, potom vyberať klipy. Už len preto, že vieš, kde máš breaky, kedy príde refrén, kedy máš v hudbe zmenu tempa.
A keďže viem, že ju budem pri strihu počúvať asi 500-krát, snažím sa vybrať takú, ktorú znesiem aj na 600-ty raz. 🙂
Tie najlepšie aftermovie sú často jednoduché: intro, gradácia, vyvrcholenie, pomalý dojazd. Hudba ťa tým prirodzene vedie.
Pri strihu zabudni na efekty, sú tam na to, aby si ich nepoužil
Toto je ďalšia pasca začiatočníkov. Keď už objavia možnosti DaVinci Resolve resp Premiere Pro, začnú skúšať rôzne presuny, zoomy, efekty, prelety, glitchy… Lenže v aftermovie platí jedno pravidlo: čím je strih jednoduchší, tým profesionálnejšie vyzerá.
Reálne stačí čistý strih na rytmus hudby. Ak máš dobré zábery a príbeh, efekty nepotrebuješ.
Color grading
Nie, LUTka to nevyrieši
Podobne ako pri fotkách – keď zle nasvietiš a exponuješ, tak postprodukcia už moc nezachráni. LUT nie je záchranná brzda. LUT je iba „korenie“ na dobrý základ.
Najviac urobíš tým, že:
- máš stabilný white balance už pri natáčaní
- správne exponuješ s dostatočnou rezervou
- a v Premiere alebo DaVinci robíš len jednoduché primárne korekcie. Trochu expozície, kontrast, jemná saturácia, doladenie pleti
Hotovo. Netreba hľadať magické LUT packy za 200 eur.
Pomaly daľej zájdeš
Pri exporte si radšej si robím viac „kontrolných“ exportov, než čakať, že trafím všetko na prvý raz. Môžem stráviť hodiny gradingom, keď mie klient povie, vymeň hudbu a tento záber tam nechcem mať.
Ak má klient požiadavku, ľahšie sa mi bude robiť s hrubým strihom. A keď mi ho schváli, tak sa možem pustiť do detailného strihu, kovertovania z logu a samotného cologradingu.
Priebežne exportujem a pozerám výsledok na inom monitore, mobile alebo v TV, hneď vidím, čo mi ušlo a treba opraviť pred tým ako dorobím finálny strih videa pre klienta.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.