Ako začať natáčať aftermovie z eventu,
keď si doteraz hlavne fotil
Keď si zvyknutý fotiť eventy, možno ti to už niekto povedal — či klient, alebo kolega: „A nevieš mi z toho spraviť aj krátke video?“ Aftermovie. Minútový zostrih, ktorý chytí náladu, pár emócií, energiu akcie. Znie to nevinne, ale ak si doteraz iba fotil, prvý takýto request vie poriadne zaskočiť.
Lebo aj keď máš foťák, ktorý to technicky zvládne, video tvorba je úplne iný mindset. A aftermovie, ako forma, má svoje vlastné špecifiká. Poďme si teda prejsť, čo som si musel uvedomiť a naučiť, keď som prechádzal z fotenia na reportážne videá z eventov.
Nenatáčaj všetko — rozmýšľaj nad zostrihom ešte predtým, než stlačíš REC
Najväčšia chyba začiatočníkov je, že natáčajú všetko. Každý záber, každý detail, každý roh miestnosti. Výsledkom je chaos na karte, ale v strihu ti polovica záberov aj tak chýba.
U mňa sa osvedčilo jedno pravidlo:
🎵 Najprv hudba, potom kamera.
Vždy si ešte pred samotným eventom vyberiem aspoň orientačný hudobný podklad. Nie preto, aby som strihal do rytmu, ale aby som vedel, aký mood vlastne chcem zachytiť. Dynamika hudby mi hneď napovie, či potrebujem rýchle prestrihy, dlhšie statické zábery, alebo niečo medzi.
Tým pádom viem, čo mi bude chýbať pri strihu — a idem si to cielene natočiť.
25p je nový štandard
(aspoň pre mňa)
Viacero kameramanov ide do 50p alebo 60p, lebo chcú mať možnosť spomalenia. Ale podľa mňa je to často zbytočné. Ja osobne natáčam v 25fps, lebo:
- šetrím miesto na karte,
- foťák sa menej prehrieva,
- viem, že spomalené zábery budem potrebovať možno 2–3 za celý deň — a tie si viem zvlášť natočiť vo 120fps.
Keď vieš, že nič spomaľovať nebudeš, 25p je úplne ideálne.
Točím z ruky
Nie, nemám gimbal. A áno, aj tak sú moje zábery plynulé. Dnešné foťáky majú výborný IBIS (stabilizáciu v tele) a keď to skombinuješ so stabilizovaným objektívom, dokážeš veľa vecí natočiť pekne z ruky. Samozrejme, nie hneď.
Je to skill, ktorý si treba otestovať vopred — a najmä pochopiť limity. Lebo až v počítači zistíš, že niečo sa trasie viac, ako si si myslel. V mojom prípade to bol ale zámer: na evente často paralelne fotím aj natáčam, a teda prehadzovať sa medzi fotením a gimbalom nemá zmysel. Z ruky to ide rýchlejšie, svižnejšie a stále to vie byť použiteľné.
Ak si chceš fototechniku požičať — tak aspoň 4 dni vopred
Toto je typická chyba: deň pred eventom zistíš, že vlastne potrebuješ ND filter, externý mikrofón alebo iný objektív. Tak si niečo požičiaš… a na mieste zistíš, že nevieš, ako sa to ovláda. Alebo to nevieš nastaviť. Alebo to nefunguje tak, ako si si myslel.
Ak vieš, že niečo nové budeš používať, zober si to aspoň 4–5 dní vopred. Natoč doma pár testovacích záberov, vyskúšaj si všetko zapnúť, nastaviť a pozri si výsledok v počítači. Lebo až tam vidíš, čo si spravil dobre a čo nie.
Hudba nie je len „pozadie“
Aftermovie bez dobrej hudby nefunguje. A čo je horšie — zlá hudba to celé zhodí. Preto si track nevyberám až pri strihu. Ja ho hľadám ešte pred eventom.
Aspoň orientačný — aby som vedel, aký rytmus ma čaká, akú náladu chcem budovať.
Ak mám energickú hudbu, viem že potrebujem viac detailov, viac prestrihov. Ak je to pomalšie, tak si dávam záležať na atmosférických záberoch.
A áno — vyber si hudbu, ktorú znesieš počúvať 500×, lebo presne to sa stane, keď ju budeš strihať.
Strih je miesto, kde sa tvorí zážitok
Zábery sú dôležité, ale až strih z nich urobí aftermovie. A čím viac naň myslíš počas natáčania, tým ľahší bude. Preto pri každom zábere myslím na to:
- Odkiaľ som prišiel?
- Kam záber smeruje?
- Ako nadväzuje?
- A dá sa to vôbec použiť v zostrihu?
Niektoré zábery síce vyzerajú super, ale ak ich nevieš kam zaradiť, sú ti na nič. Strih je o rytme, tempe a atmosfére. A to všetko plánujem ešte pred tým, ako vôbec zapnem foťák.
Aftermovie nie je technicky náročná disciplína — ale chce to iný mindset ako pri fotení. Vieš fotiť? Super. Teraz sa nauč rozprávať obrazom v čase. Začni jednoducho — plánuj zábery dopredu, pochop svoje limity, testuj. A hlavne: netoč všetko. Toč to, čo ti chýba v príbehu.
Ak ťa táto téma zaujíma viac, mrkni aj náš kurz „Začíname s videom“ → práve tam všetko toto vysvetľujeme úplne od nuly.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.