Na čo myslieť, kým stlačíš spúšť
Part II
Foťák už držíš v ruke. Svetlo máš v oku. Vieš, čo chceš zachytiť. Teraz príde ten moment, keď sa rozhoduje o všetkom – stlačíš spúšť… alebo ešte nie?
Skôr než to urobíš, oplatí sa spomaliť. Doslova na sekundu. Pretože práve tá sekunda ti môže ušetriť hodiny v postprocese alebo sklamaný pocit z prehliadnutého detailu. Tu sú veci, ktoré by si mal mať pod kontrolou tesne predtým, než cvakneš.
Je to naozaj zaostrené? A kam presne?
Veľa inak výborných fotiek skončí v koši len preto, že oko je o milimeter mimo hĺbky ostrosti.
Zaostrené na rameno, na ucho, alebo vôbec. A ty to zistíš až doma.
Používaj ostriaci bod vedome – výber konkrétneho bodu ti dá kontrolu.
Jednorazové ostrenie (AF-S / One Shot) sa hodí na statické veci, ale ak sa ti objekt hýbe, je rozumnejšie ísť do kontinuálneho režimu (AF-C / AI Servo).
Ak fotíš portrét, zameraj sa na oči. Ak máš funkciu „eye autofocus“, využi ju. A po každom dôležitom zábere si skontroluj náhľad – nie kvôli kompozícii, ale ostreniu. Zväčši, pozri. Uisti sa, že máš to, čo chceš.
Má to správnu kompozíciu – alebo by si vedel stáť lepšie?
Niekedy stačí urobiť krok doprava. Alebo nižšie. Alebo len nakloniť foťák o pár stupňov.
A zrazu sa z obyčajného záberu stane niečo, čo má silu.
Kompozícia nie je len „pravidlo tretín“ alebo že niečo nemá byť v strede. Je to vedomá voľba – čo v zábere necháš, čo vyhodíš a čo chceš, aby bolo dominantné.
Skús si položiť otázku:
– Môžem sa pohnúť?
– Je v pozadí niečo rušivé?
– Chcem to fotiť na výšku alebo na šírku?
– Dáva zmysel fotiť to na stred, alebo potrebuje dynamiku?
Malá zmena uhla = obrovský rozdiel vo výsledku. A niekedy stačí, že si len trošku viac všimneš, čo sa okolo deje.
Vieš, kam táto fotka poputuje?
Fotíš to pre klienta? Pre seba? Pre sociálne siete?
Bude to na výšku? V tlači? Na titulke časopisu? Alebo na Instagrame v stories?
Forma určuje obsah.
Ak vieš, kde fotka skončí, vieš si prispôsobiť pomer strán, rozlíšenie, kompozíciu aj postproces. Inak budeš fotiť fotky na web, inak zábery do katalógu. Inak momentky z backstage a úplne inak produkt na bielom pozadí.
Čím skôr si to ujasníš, tým menej kompromisov budeš musieť robiť neskôr.
Technicky dokonalé ≠ kvalitné
Zaostrené, vyvážené, pekná hĺbka ostrosti. Ale chýba tomu niečo… život.
Mnoho fotografov naháňa technickú dokonalosť a pritom prichádza o to najdôležitejšie – emóciu, moment, atmosféru.Tá sa nedá vymyslieť, ale dá sa zachytiť. Ale len vtedy, keď ju vieš rozpoznať.
To, že máš ideálne nastavený expozičný trojuholník, ešte neznamená, že máš silnú fotku. Clona, čas a ISO sú nástroje, nie cieľ. A keď ich ovládaš, môžu ti pomôcť technicky „zabetónovať“ emóciu – ale nikdy ju nenahradia.
Radšej nech je fotka mierne neostrá, ale má silný príbeh.
Niekedy sa hodí vypnúť histogram, prestať riešiť zebru a len vnímať, čo sa deje. Pretože silné fotky vznikajú vtedy, keď si človek dovolí reagovať – nie len nastavovať.
Potrebuješ to vôbec teraz fotiť? Alebo je lepšie počkať?
Áno, niekedy je najlepšia fotka tá, ktorú ešte neurobíš.
Pretože ak ju spravíš o 10 sekúnd neskôr, bude tam viac svetla. Alebo niekto prejde do záberu. Alebo sa stane niečo, čo dá celému obrazu pointu.
Umenie čakať je zabudnutá disciplína.
Ale práve čakanie robí rozdiel medzi cvaknutou fotkou a vedomým záberom.
A teraz najdôležitejšie – dá sa to spraviť ešte lepšie?
Toto je mindset, ktorým sa riadia všetci profíci, bez výnimky.
„Ďalšia fotka bude tá moja najlepšia.“
Nie preto, že by táto bola zlá. Ale preto, že vždy sa dá spraviť niečo ešte o kúsok lepšie. Možno o krok inam, možno s iným výrazom, možno o sekundu neskôr.
Veľakrát, hlavne pri eventoch alebo reportážach, si povieš: „OK, mám to.“
Ale práve v tej chvíli sa oplatí spraviť ešte jednu. Ešte jednu variantu. Trošku iný uhol, iné svetlo, iný moment.
Pretože nikdy nevieš, či práve tá ďalšia nebude tá, ktorá úplne vystihne to, čo si chcel povedať.
Profesionálne fotenie nie je o šťastí. Je to o vedomých rozhodnutiach.
Každý detail pred stlačením spúšte rozhoduje o tom, čo vznikne – a či to bude len „pekná fotka“, alebo obraz, ktorý má emóciu, zámer a silu.
Keď začneš rozmýšľať nad fotkou ešte skôr, než ju spravíš, začneš sa posúvať.
A keď si po každom zábere povieš: „Poďme skúsiť ešte jednu – možno to bude tá najlepšia“, si presne na správnej ceste.
Peter Brichta
Volám sa Peter Brichta a som profesionálny fotograf s takmer 20-ročnými skúsenosťami v komerčnej fotografii. Počas mojej kariéry som mal možnosť spolupracovať s klientmi ako RedBull, IKEA či VÚB. Špecializujem sa na fotografovanie eventov, športových podujatí, biznis portrétov a reklamných kampaní.
Som zakladateľom LensBrothers – projektu, ktorý vznikol s cieľom priniesť profesionálne fotografické vzdelávanie, ktoré je dostupné, praktické a reflektuje reálne potreby fotografov. Verím, že kvalitný workshop alebo masterclass by mal byť nielen teoretickým sprievodcom, ale aj nástrojom, ktorý ti pomôže posunúť sa vo fotografii na vyššiu úroveň.
Najviac ma bavia výzvy, ktoré ma nútia objavovať a učiť sa nové veci. V mojich začiatkoch som sa všetko učil pokusom a omylom. Dnes chcem pomáhať iným, aby ich cesta bola jednoduchšia.