RAW vs JPG – na čom naozaj záleží?
Keď som si kúpil svoj prvý foťák, netušil som, čo je to RAW. Nevedel som, že si jedným prepnutím formátu môžem nechať otvorené dvere k tomu, aby som z fotky dostal maximum. V tej dobe (a teraz hovoríme o roku 2007) bol RAW svetom profesionálov. Pre mňa ako začiatočníka bol každopádne neznámym pojmom. Navyše softvér ako Lightroom ešte nefungoval formou subscription, a kúpiť si plnú licenciu nebolo lacné. Skúšal som všetko možné — Zoner, ACDSee, jednoducho čokoľvek, čo mi otvorilo .CR2 z Canonu.
Neskôr som objavil Canon Digital Photo Professional, ktorý bol zadarmo k fotoaparátu. Možnosti ako LightRoom, Adobe Camera RAW alebo Capture One síce nemal, ale na pochopenie výhod RAWu úplne stačil. A presne to je podľa mňa dobrý štart pre každého, kto sa chce pohnúť ďalej. Pochopiť, že RAW ti dá priestor — neobmedzuje ťa na to, ako si to v tej chvíli foťák predstavil.
RAW ako poistenie
RAW je nekomprimovaný formát. Zachová všetky informácie o farbách, svetle a kontraste. JPG ti to celé „upraví za teba“. A často inak, ako si to predstavuješ. RAW je tvoj originál, JPG je jeho vyvolaná verzia s obmedzeným priestorom na zmeny. Ak sa ti fotka o pár sekúnd bude zdať inak farebne, s RAWom sa k nej môžeš vrátiť. S JPG veľmi nie.
A teraz prakticky. Ak fotíš svadby, produkty, alebo čokoľvek, kde záleží na farbách, detailoch a možnej úprave, RAW je povinnosť. Nikdy nevieš, ako sa bude scéna vyvíjať, či sa rýchlo nezmení svetlo, alebo klient nepríde o všetky fotky okrem tej jednej. RAW ti dá šancu ich zachrániť.
Keď fotíš hov*o, ani RAW nepomôže
RAW je možnosť, nie záchrana. Ak odfotíš technicky zle, kompozične mimo alebo úplne zle zaostrené zábery, ani ten najlepší formát a najnovší preset ti to nezachránia. To, že sa dá zo súboru vytiahnuť viac, neznamená, že by si to mal používať ako výhovorku. Úprava má byť next level, nie barlička.
RAW + JPG? Skôr nie
Toto je častá otázka začiatočníkov. Mám fotiť RAW aj JPG? Za mňa: nie. Ak máš foťák s dvomi slotmi na kartu, daj si RAW + RAW ako zálohu. RAW + JPG iba ak ti tvoj fotoaparát umožnuje fotografovať iba na jednu kartu! JPG má vyššiu šancu pri recoverovaní dát, ak sa niečo stane s kartou.
Jediná výnimka, ktorú uznávam, je rýchle použitie na sociálne siete. Ale aj tam by som, upravil RAW v mobile a exportuval JPG.
RAW aj pri fotení na f/1.2
RAW má pre mňa zmysel aj vtedy, keď chcem ísť úplne na hranice. Napríklad pri fotení na extrémne otvorené clony, ako f/1.2 na slnečnom dni.
Používam ND filtre – a nie hociaké. Skúšal som lacné a rovno ich vrátil. Robili flaky, zmenili farby a pridali bordel do záberu. Nakoniec som investoval do NISI TrueColor variable ND. Drahší, ale použiteľný. Kúpil som jeden na najväčší priemer a cez redukcie ho používam na všetky objektívy. Dnes už mám na každý majoritný objektív vlastný ND filter — a využívam ho aj pri fotení, nie len videu.
Pri fotení na extrémne nízke clony máš malú hĺbku ostrosti. Niektoré fotoaparáty majú možnosť DUAL Pixel RAW, ktorá umožni v postprodukcii posunúť zaostrenie o pár centimetrov horedole.
A čo dostane klient?
RAW klientovi nedávam nikdy. Ani keď pýta. Odovzdávam dva balíky JPG – jeden fullsize (napr. 5000px na dlhšej strane), druhý menší (napr. 2048px), ktorý môžu použiť hneď. Výstup je vždy z upraveného RAWu, tak, aby to zodpovedalo môjmu rukopisu a zároveň technickým nárokom klienta.
Fotiť do RAWu nie je o tom, že sa zachrániš, keď to pokazíš. Je to o tom, že si dávaš priestor. Priestor na úpravu, vývoj, prípadne aj spätné korekcie. Ale základ je vedieť, čo robíš už pri fotení.
Lebo ak odfotíš zle, ani ten najlepší software na úpravu RAW ti nepomôže.